Edward Akufo-Addo

From Wikipedia
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu

Edward Akufo-Addo (wɔ woo no June da ɛtɔ so 26 afe, 1906- owui wɔ july da ɛtɔ so 17, afe 1979) yɛ Ghanani amanyɔni ne mmaranimfo. Na ɔka kuo a ɛmufo yɛ nsia a w’ato din ‘’Big Six|” a wɔyɛ akandifo ma amnyɔkuo a ene United Gold Coast Conventions (UGCC) Ghana hyehyɔfo no mu baako a wɔperee maa Ghana nyaa fahodie. ɔbɛyɛɛ Ghana mmaranimfo Panyin (firi afe 1966 – 1970) na akyire, sɛ Manpanyin (afe 1970 – 1972) wɔ Ghana. Ne ba ne Ghana manpanyin Nana Addo Akufo- Addo.

Ne mmofrase ne Nhomasua[sesa | edit source]

Wɔ woo Akuffo-Addo wɔ June da ɛtɔ so 26, afe 1906 wɔ Dodowa a ɛwɔ Nkran Mantam no mu a n’awofo ne William Martin Addo-danquah ne Theodora Amuafi. N’awofo no mienu nyinaa firi Ghana Apuei fam a ɛne Akropong. ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Presbyterian Primary and Middle Schools wɔ Akropong. Wɔ afe 1929 mu no, ɔkɔɔ Achimota College beae a onyaa nwomanimfo abasobɔ de kɔɔ St. Pters College, Oxford; okosuaa nkontabuo, amanyɔsɛm ne ne Nyansapɛ. Owie sukuu no ma no nyaa abodin krtaa wɔ Nyansapɛ ne Amanyɔsɛm mu wɔ afe 1933.

Ansa na amanyɔsɛm[sesa | edit source]

Wɔfrɛɛ Akuffo-Addo kaa abrokyire mmaranimfo kuo a ɛne Middle Temple Bar, a ɛwɔ London, Uk no wɔ afe 1940 mu na ɔsan n’akyi baa Ghana a kane wɔfrɛ no Gold Cost no bɛyɛɛ ankorɛankorɛ mmaranim adwuma wo Nkran

Amanyɔsɛm ahease[sesa | edit source]

Wɔ afe 1947 mu no, ɔbekaa amanyɔkuo United Gold Coast Conventions (UGCC) hyehyɛfo ho ne kuo a wɔfrɛ no ‘’Big six’’ (Afoforo ne Ebenezer Ako-Adjei, Joeseph Boakye Dankwa, Kwame Nkrumah, Emmanuel Obetsebi Lamptey ne William Ofori-Atta) no mu baako a wode no too afiase wɔ Nkran basabasaye a ɛkoɔɔ so wɔ afe 1948 no akyi.

Fahodie akyi[sesa | edit source]

Ghana nyaa fahode akyi no (1962 - 64) , Akuffo-Addo yɛɛ otemmufo wɔ asɛndibea kunini atɛnmmufo miɛnsa no mu baako a wɔtena awudisɛm a ɛfa Tawia Adamafio, Ako Adjei ne afoforo miɛnsa asɛm so, na asɛm no fa Kulungugu Topae a ɛtoe a ank wɔde bekum manpanyin Kwame Nkruma, na eyi ma woyii ɔne attɛmufo miensa adi esiane sɛ wɔkae sɛ nnipa a wɔde kwaadu bɔɔ won no mu  bi yɛ nea wɔnni fɔ.

Firi afe 1966 kosi 1970 mu no, National Liberation Council (NLC) aban no wɔpaw no sɛ atɛmmufo panyin na afei nso, sɛ titenani ma kuo a ɛhwɛ ma wɔ kyerɛw ɔmanmmra (nea wɔkyerɛw Kwasafoman amanmmra no). ɔsan nso yɛɛ titenani maa NLC amanyɔkuo no wɔ saa bre no ara mu.

Firi August da a ɛtɔ 31 afe 1970 kosii sɛ wotuu n’aban gui wɔ January da a ɛtɔ 13, afe 1972 mu no, na Akuffo-Addo yɛ manpanyin wɔ Ghana wɔ Ghana adeyeman a ɛtɔ so mienu. Dr. Kofi Abrefa Busia nan a okura tumi no ankasaa. Wɔ July da ɛtɔ so 17, afe 1979 mu no, Akuffo – Addo wui.

Abasobɔ[sesa | edit source]

  • Honorary Doctorate from the University of Oxford in 1971.

See also[sesa | edit source]

Nkekaho[sesa | edit source]